Toyota v roce 2020: nová generace baterií, budou 3x-4x lepší než současné

Magazín Automotive News informuje, že Toyota se chystá komerčně nasadit nový typ baterií s pevným elektrolytem už v roce 2020. Nová generace baterií má nabídnout 3x až 4x vyšší kapacitu než dnešní lithium-iontové baterie.

Toyota zatím v elektromobilitě příliš nevyniká a přenechává raději místo konkurenčnímu Nissanu. V roce 2020 má být ale všechno jinak – Toyota nasadí baterie s pevným elektrolytem a později dokonce li-vzduchové baterie.
foto: Toyota

Podle Automotive News se Toyota chystá kolem roku 2020 komerčně nasadit “solid-state” baterie, tedy baterie s pevným elektrolytem. A o několik let později také lithium-air, tedy “vzduchové” baterie. V současné době se intenzivně věnuje výzkumu obou technologií.

Pochopitelně v tomto snažení není sama. Např. o technologii lithium-vzduch se dlouhodobě zajímá také IBM. Řada univerzit zase pracuje na výzkumu solid-state baterií. Li-vzduchové baterie mají být ještě výkonnější než ty s pevným elektrolytem a nabídnout kapacitu až 5x vyšší než současné akumulátory.

Toyota v současné době ve svých hybridních autech používá nejčastěji baterie (klasické hybridy jako Toyota Prius, Toyota Auris Hybrid), případně lithium-iontové (Toyota Prius plug-in hybrid, Prius V či elektromobil Toyota RAV4 EV vyvinutý ve spolupráci s Tesla Motors).

Japonský automobilový premiant se nijak zvlášť nehrne do výroby elektromobilů – je si dobře vědoma omezení, která na ně právě dnešní technologie baterií klade. V malých sériích si je “zkouší” na modelu RAV4 EV ve spolupráci s americkou Tesla Motors a ve velmi malém množství chystá elektromobil Toyota iQ EV.

Dlouhodobým cílem výzkumu nových technologií akumulátorů ve společnosti Toyota je dosáhnout podobné energetické hustoty blížící se benzinu.

22 Comments on “Toyota v roce 2020: nová generace baterií, budou 3x-4x lepší než současné”

  1. jasny, hlavneze vsechny
    jasny, hlavneze vsechny jejich hybridy vyuzivaji Ni-Mh baterie, uz od uvedeni priusu na trh v roce 99, to je 13 let a furt nic! jen u plug-in hybridu davaj Lithiovy baterky, ale to je furt technologie z roku 2000… :/ budou radi kdyz v roce 2020 budou mit dvojnasobnou energetickou hustotu baterek nez dnes…

  2. seeo.com už má malú
    seeo.com už má malú výrobu batérií s pevným elektrolytom a teraz ich testujú s automobilkami. Hustota je tam okolo 400Wh/kg oproti dnešným 240Wh/kg. Enviasystems.com takisto už testujú ich baterky s automobilkami. Tieto firmy spomenul vo svojej prezentácii odchádzajúci minister energetiky USA Steven Chu ako 2 príklady dnešnej úrovne. Myslím, že jeho názor ako veľmi dobre informovaného a fundovaného človeka (nositeľ nobelovej ceny) už niečo znamená. Odporúčam na youtube pozrieť jeho prezentácie z posledných 6-12 mesiacov. Podľa mňa sú fakt dobré.
    Ja si myslím, že to skôr bude envia, lebo oni len menia chémiu v baterkách a môžu sa dohodnúť s niekym ako Panasonic alebo Samsung, lebo dnes málokto položí na stôl 0,5 mld USD na novú fabriku ako by potrebovalo Seeo.
    Elon Musk z Tesly tiež povedal, že myslí že jedna firma z Kalifornie má veľmi dobrú šancu uspieť s úložnými systémami na báze kondenzátorov a tam je energetická rádovo vyššia ako v dnešných baterkách. Pravdepodobne hovoril o firmách quantumscape alebo recapping. A Elon doteraz nakoniec vždy mal pravdu:)

    1. Seeo je spin-off z UC
      Seeo je spin-off z UC Berkeley pod vedenim Nitash Balsara a pouzivaju polymerne elektrolyty. Zaujimavejsia koncepcia od nich je mixed conductor ktoru pod nim vedie Anna Javier prave toto riesenie poskytuje podstatne navysenie kapacity a to nahradenim binder/conductor elektroaktivnym polymerom ktory ma zaroven ionicku ako i elektronicku vodivost. Tento koncept umozni navysit hrubku deponovanej aktivnej hmoty a tak kompenzovat nerovnovahu voci Si/G anode.

      Envia, Samsung zakupili licencie na LL katodovy material od ANL takze maju velmi dobry zaklad problem je ale v prilis silnom marketingu ENVIA a pouzitiu Si anody. Dost im pomohla diskusia o SLMP a kompenzacii nevratnych strat.

      Seeo a ich kopolymer PE boli hlavne o pouziti Li kovovej anody a zabezpecenie pevnosti voci rastu dendritickej struktury.

      Pseudokapacitory ponukaju zaujimave riesenia ale ich vyuzitie v e-mobilite je velmi obmedzene ako priklad si dovolim pouzit ukrajinsku firmu na ultracapy YUNASKO ktora technologicky dominuje nad ostatnymi firmami.

      Sice v labakoch uz su grafenove pseudokapy s EH cez 300WH/kg a vykonom 100kW/kg ale pouzite technologie pri vyrobe minimalne 3 roky nebudu umoznovat upgrade do komercneho stavu.

      1. Žiadny start up, ktorý by
        Žiadny start up, ktorý by mal cieľovú EH 400Wh/kg dnes už nie je zaujímavý. Tam budú panasonic a ostatní do 4-5 rokov aj bez zásadného prielomu. To platí aj o seeo – blízko k reálnej výrobe sú s technológiou okolo 400Wh/kg, ale potenciál ich technológie musí byť minimálne 2-3 násobok. Ináč by im nikto fondy nedal. Prakticky všetky zaujímavé battery startupy sú spinoff z Berkeley, Stanford, MIT, ANL a dostali seed funding od Arpa E.
        Licenciu od ANL kúpili myslím 4 firmy, ale envia je asi najďalej, preto s ňou Panasonis a Samsung jednajú. Nerozumiem výrazu problém je v silnom marketingu. Asi ste chceli povedať, že sú trochu overhyped – to je samozrejme možné. Ak majú zostatkovú kapacitu na Si anode 91% po 300 cykloch, tak asi tá ich grafénová vrstva celkom dobre funguje. Samozrejme otázka je ako kvalitne sa to podarí vyrobiť v hromadnej výrobe.
        Kapacitory tak, ako sú funkčné dnes, včítane Yunasko (30Wh/kg pre kapacitor je fakt výborné) sú samozrejme vhodné len v kombinácii s veľkou batériou, alebo bez nej – nová Mazda 6. Ináč zaujímalo by ma ak niekto vie, kto Mazde tie kapacitory dodáva.
        Elon Musk skôr hovoril o kapacitoroch, ktoré majú potenciál mať násobne vyššiu EH ako dnešné litiové batérie ako aj ich obmeny – litium sulfur, litiom air a pod. Ak to niekoho zaujíma tu je video:
        http://www.popularmechanics.com/video/elon-musk-panel-breakthrough-awards-2012-video-1913344386001?click=vid_sr. O batériach hovorí krátko okolo 32 minúty.
        To čom som tým prvým príspevkom chcel povedať, že to čo tvrdí toyota, to je viac menej vývoj, ktorý očakáva každý veľký výrobca automobilov. Otázka len je, ako sa na to hodlá ktorý pripraviť, preto sa niektoré automobilky zúčastňujú C, D kôl financovania mnohých battery startupov a iné veria vlastnému vývoju.

        1. 2-3 nasobok to ste zase mimo
          2-3 nasobok to ste zase mimo reality vzdy musite uvazovat s objemovou a vahovou hustotou celeho clanku. Si-FLG ako ho komercne dodava XG science tiez nie je riesenie pretoze SEI aj tak neporiesis. Velke objemove zmeny pre Li15Si4 cca 270% zvacsuju plochu aktivnej hmoty voci elektrolytu a tak znovu reaguju s elektrolytom.

          ARPA financuje vyvoj cez grantove programy o ktore sa musite uchadzat tak ako u nas aktualna FP7 a nie seed kapital.

          Co sa tyka Elon Musk tak poprosim zamysliet sa nad tym ze firmu nerobi jeden clovek ale tym ludi a ak mas financie a dobry projekt tak si vies postavit spickovy tym.

          Dokola tocite o superkapacitoroch ale vobec nerobite rozdiely medzi EDLC a pseudokapmi absolutne ste mimo v porovnavani UCAP a bateriami.

          Li/air neexistuje doteraz vsetky projekty Li/O2 pracovali s cistymi technickymi plynmi zopar pokusov ktore boli zo vzduchom bez cistenia a odvlhcenia sposobili dokonca silnu exotermicku reakciu. Dalej kovove litium ako anoda niekdy nedosiahne ucinnost ako interkalacna anoda, dalej ucinnost cyklu Li/O2 je spickovych labakovych 73%. AKonahle sa chces bavit o nasadeni Li/O2 do elektromobilov musis sa bavit a kompresoroch, O2 selektivnych membranach, hydrofobickych membranach, viac stupnovej filtracii…..dalej sa mozte bavit o stabilite elektrolytu, vytvorenie stabilne GDE.

          Ani nesnivaj o tom ze Samsung potrebuje riesit spolupracu s ENVIA – envia je velka bublina ktorej cielom je len zhodnotit akcie investorov….

          1. Ja sa nepovažujem za
            Ja sa nepovažujem za žiadneho odborníka na batérie ani to nikde netvrdím. Ja sa len o to zaujímam a podelím sa o to, čo som čítal a videl inde. Neviem aký odborník ste Vy a ani neviem odkiaľ čerpáte informácie. Ja som uviedol niekoľko zdrojov a odkazy na ľudí ktorí už niečo dokázali a ich názor má pre mňa hodnotu. Ak Steven Chu nositeľ nobelovej ceny za fyziku a minister energetiky v jednej osobe, ktorý má vynikajúce informácie o tom v akom štádiu je výskum v jednotlivých firmách do ktorých ministerstvo investovalo povie, že 400Wh/kg je niečo, čo už je blízko komerčnému nasadeniu tak mám tendenciu tomu veriť. Zvlášť keď robil prezentáciu po voľbách a on vedel že už ďalej nebude ministrom.
            Arpa E poskytuje investície tam kde ešte nechce ísť komerčný kapitál, či už to voláme seed funding alebo nejak ináč je jedno. Bolo by fajn, keby u nás mohol fungovať nejaký taký program najlepšie bez korupcie . A možno funguje a o tom viete zjavne viac ako ja. Možno by ste mohli na nejaký blog napísať aké máte skúsenosti s podporou vývoja a výskumu Vy.
            Ja o kapacitoroch neustále netočím. Ak máte chuť, môžete mi vysvetliť aké chybné informácie som podal. Nepovedal som to ja, ale Elon Musk, ktorý tomu rozumie oveľa lepšie ako ja a predpokladám že aj ako Vy. Tiež je oveľa lepšie informovaný o stave vývoja ako ja a som presvedčený, že aj ako Vy. Samozrejme Elon nie je žiadny boh, ale jeho schopnosť poskladať firmu z ľudí, ktorá dokáže to, čo nikto iný, je neuveriteľná. Ešte pred 6 rokmi všetci zasvätení odborníci a s nimi zúriví internetoví diskutéri tvrdili, že nie je možné vyrobiť 5 miestne elektrické auto, ktoré by sa vyrovnalo jazdnými vlastnosťami a cenou benzínovým a malo dojazd viac ako 300 km. Model S tieto parametre v pohode spĺňa. Pred 10 rokmi by nikto neveril, že súkromná firma bude za zlomok doterajšej ceny zásobovať ISS.
            Ak si myslíte, že ste lepšie informovaný a fundovaný ako Elon, tak super pre Vás a nás všetkých, máte potenciál posunúť nás všetkých dopredu a zarobiť pritom veľa peňazí.
            Ja s Enviou nemám nič a Envia nie je ani na burze, takže oblbovanie investorov neprichádza do úvahy. Ak potrebujú ďalšie kolo financovania, budú musieť presvedčiť inštitucionálnych investorov a zjavne už niekoľkých presvedčili, stačí si ich pozrieť na ich stránke. Ak chcete, môžete si nájsť informácie o ich jednaní so Samsungom. Nebolo by to prvýkrát keď malá firma predbehla vo špecifickej oblasti vývoja veľkú. Nič zvláštne sa nedeje – buď niekto kúpi licenciu od nich, kúpi ich ako firmu, alebo nenájdu investora, lebo medzičasom ich niekto iný predbehne vo vývoji a zbankrotujú. Ja som len povedal, že Steven Chu ich uviedol spolu so Seeo v svojej prezentácii a takisto boli prezentovaní na Arpa E summite 2012 – tam sa tiež nedostane úplne každý.
            Dnes sme na 240 kWh/kg. Panassonic ide podľa Elona Kuska zatiaľ 7-8% nárastom každý rok a ako určite viete technológie na ktorých pracujú Panasonic a Samsung sľubujú urýchlenie tohto vývoja.
            Na eliminácii objemových zmien Li15Si4, pracuje kvantum ľudí a tlačí sa do toho kopa peňazí. Ak by to nebolo teoreticky možné vyriešiť, tak si myslím, že by títo ľudia do toho energiu nevkladali. Ale všetci sa môžu mýliť, pretože vývoj pôjde úplne iným smerom, ale určite sa nezastaví na 250Wh/kg a 350 USD/kg kde sme dnes.
            Takisto sa môžu mýliť ľudia z Toyoty a GM a mnohých iných firiem a nikdy sa nedostaneme na 3-4 násobok dnešnej kapacity.
            Som zvedavý na Váš názor.

            1. Envia 3x navysovala
              Envia 3x navysovala investicia A- 3,2mil 2008, B- 7,1mil 2009 a C- 17mil 2011. Financie ziskal od General Motors ventures, Asahi Kasei, Pangaea Ventures, Bay Partners a Redpoint Ventures. Je teda zrejme ze je silne prepojena z investormi a akciovou burzou.

              SEEO takisto patri pod KHOSLA VENTURES takze tu mame dalsi priklad prepojenia z biznisom a akciovym trhom.

              Kazde taketo zazracne prehlasenia – „technology claims“ hybu z cenou akcii na trhu co generuje zisk bez toho aby sa riesila verifikacia vysledkov.

              Samsung SDI bol prepojeny s SBLimotove, Bosch a Cobasys neviem o ziadnom prepojeni z ENVIA.

              Pod-kriticky rozmer kremikovych nanovlakien a nanocastic uz davno riesi vsetky problemy s rozpadom struktury takze ano je mozne takuto Si anodu nasadit do novych clankov.

              Co sa tyka korupcie tak ano aj v EU programoch FP7 na podporu vedy a vyskumu su obrovske problemy a to zvlast v osobach hodnotitelov ktori su previazany s vedeckou sferou a tym padom aj s predkladatelmi.

              Vyrobit elektromobil a vyrobit bateriu je podstatny rozdiel takze prehlasenia Elon Musk-a su len interpretaciou ktoru musel o niekoho prevziat a evidentne slo o nafuknute predstavy.

              Mam velmi dobry prehlad o programoch Lissen a Eurolis nakolko aj nas tym predlozil vlastny projekt bipolarnych baterii.

              Neexistuje odbornik na vsetky oblasti ako prezentuje vy Elon-a ale asi trpite Muskomaniou. Z mojich skusenosti viem ze 85% spolocnosti v battery branzi su bane na rychle peniaze od investorov.

              1. V takom širokom význame
                V takom širokom význame ako to píšete Vy, sme prepojení s akciovými trhmi všetci a všetko. Venture capital firmy, ktoré sú aj investormi v Envii nie sú kótované na žiadnej burze. Oni získavajú peniaze od rôznych investorov a následne ich zhodnocujú a vyplácajú za to zisky. Ale samozrejme títo investori sú často prepojení na akciové. Ale napríklad Vami spomínaný Khosla Venture vôbec nezverejňuje svojich investorov ani rozsah kapitálu, ktorý manažuje. Tak mi prosím vysvetlite mechanizmus ako nafúknutá bublina jednej firiem z ich portfólia pomôže investorovi v Khosla Venture v zhodnotení akcií, keď trhy ani nevedia kto je investorom v Khosla Venture. Bublina môže pomôcť pri získavaní nových investorov tej firme, ale ak sú za nimi venture capital, tak to nemá s akciami na burze nič spoločné – teda aspoň nie tak priamo ako som to pochopil ja z Vášho príspevku. Tiež si nemyslím, že Venture Capital firmy, čo investovali do Envie alebo Khosla Venture by naleteli len tak nejakým podvodníkom. Ľudia z Envie pracovali na Litových bateriách viac ako 10 rokov v roznych firmách. Ale tak ako pri všetkých startupoch, čo sú v oblasti batérií pravdepodobnosť, že sa niečo nepodarí je väčšia ako úspechu. Ale stačí, aby 2-3 firmy zo 100 uspeli a dokážu posunúť vývoj skokom dopredu.
                Objemové zmeny Si anód som spomenul preto lebo z Vášho predošlého príspevku som mal dojem akoby to bol neprekonateľný problém, ktorý bráni zvyšovaniu kapacity batérii. Teraz zase mám na základe Vášho vyjadrenia dojem, ako by to bolo už poriešené. Existuje už nejaká výroba batérií so Si anódou a grafénovou vrstvou?
                Je nejaká šanca že naša vedecká obec by spolupracovala na nejakom materiáli, ktorý by jasne pomenoval aké problémy sú pri EU programoch FP7, možno aj s konkrétnymi príkladmi a dala to do takej formy aby to bolo stráviteľné aj pre média? Možno ak by sa vytvoril takýto tlak, tak by to mohlo mať nejaký účinok. Ojedinelé výstupy asi právom frustrovaných vedcov s tým veľa neurobia.
                Samozrejme máte pravdu Tesla nevyrába samotné články, len všetko okolo nich a je to ich pravdepodobne najväčšia výhoda oproti konkurencii. Umožňuje im to ľahko prejsť na akúkoľvek inú technológiu, ktorá sa dá zakomponovať do štandartných 18650 batérii. Nemyslím si, že je to tak jednoduché, že ak máte dosť peňazí a dobrý projekt tak už to nie je problém dať dokopy. VW, Toyota, GM, BMW, Nissan a Renault už investovali do vývoja elektromobilov každá z nich oveľa viac peňazí ako spotrebovala Tesla a ich výsledok sa nedá porovnať s Teslou.
                Rozhodne netrpím Muskmániou. Nositeľa nobelovej ceny za fyziku Stevena Chu som uvádzal ako toho kto hovoril o veľmi sľubnom navyšovaní kapacity batérii. O Muskovi som uviedol, že sa vyjadril o firme z Kalifornie, že má veľmi dobrú šancu uspieť s novou generáciou „ultracapacitors“, ktorá by mala rádovo vyššiu kapacitu ako dnešné batérie. Osobne si myslím, že Musk vytvoril firmu, ktorá je suverénne najväčším zákazníkom pre batérie používané v automobiloch. Tento rok spotrebujú okolo 1.200.000 kWh batérii. Má second bachelor’s degree z fyziky na University of Pensylvania a tam sa špeciálne venoval štúdiu „ultracapacitorov“ Takže má predpokladám dosť peňazí a rozumu na najatie správnych ľudí, ktorí sú v jeho tíme zodpovední za hodnotenie batérií a rozhodovanie s kým a ako spolupracovať na novom vývoji a hodnotenie čo má potenciál uspieť a čo nie.
                Držím Vám palce vo Vašom vývoji a ak je to možné prosím podeľte sa o to na čom pracujete. Je zaujímavé vedieť, že aj u nás sa robí na takýchto veciach a nielen v amerike, ktorá samozrejme dostáva najviac coverage, ku ktorej sa obyčajní ľudia ako ja, môžu ľahko dostať.

                1. Envia je na trhu od 2007
                  Envia je na trhu od 2007 takze ak by mali spickove baterie tak by okamzite ziskali financie na komercializaciu a dominovali by na trhu.

                  Vseobecne sa prezentuje (Envia, nexeon, amprius, 3M….) Si ako riesenie pre rozvoj elektromobility ale stale sa zabuda nato ze hmotnostne je Si anoda 1/3 katody takze ak zvysite kapacitu anody na celkovej kapacite sa to prejavi tak 20%. Problem je to ze separator/elektrolyt tvoria 1/4 hmotnosti baterie takze cesta zlepsenia je v nanorozmeroch ako napriklad dreamweaver separator pricom aj v ich claims sa nachadza dost problematickych pasazi. Jedna z nich je teplotna odolnost kde sa zabuda nato ze „separator melting“ je aktivna cast ochrany baterioveho modulu a nie negativna tak ako prezentuju prave to roztavenie sposobi zatavenie porozity separatora a prerusenie ion vodivosti katody od anody a tak znefunkcnenie clanku v batery module. ROzklad LiPF6 elektrolytu sa zacina od 80°C takze prezentovat to ze separator vydrzi 200°C je dobre len ako marketing a kedze sa pory nezatvoria cely cas nim moze pretekat prud z ostatnych clankov. Jedina a podstatna vyhoda hybridneho separatora je minimalna tepelna zmrstivost.

                  Co sa tyka technologickych investorov tak uz bolo x spolocnosti ktore prezentovali spickove baterie a tiez za nimi stali vedecke kapacity ale ak si investor povie ze firma padne tak padne aj ked ma dobry produkt.

                  Moja osobna skusenost v ramci nasho projektu spolupraci s LBNL je taka ze „je jedno ze mate spickovy produkt musite ho brutalnou silou pretlacit na trh“ to plati o technologii MCC mixed conductor concept ktoru v projekte mame. Dokonca sa hodnotiacemu tymu FP7 NMP nepacilo ze zapajame labaky mimo EU aj ked ich technologia je pre nas klucova. To iste NDSU o podkritickych nanovlaknach kremika deponovanych z specifickeho kvapalneho prekurzora ktore vdaka nanorozmerom konvertuje na amorfny kremik pri teplotach 350°C!!!!!!!!

                  V LiS bateriach ak mate v tyme 2 specifickych ludi jedneho z IT a druhehe z DE mate za technologicku cast plny pocet bodov aj ked tam nemate ziadne riesnia. Proste univerzity a vedecke pracoviska si z toho robia trhaci kalendar alias dojna krava. Je jedno ze ste v prvom calls ste dostali financie dostali ste aj v druhom a takisto aj v tretom tam sme teraz aj mi…..proste nezalezi na kvalite ale na spravnych konexiach aj ked mate v tyme spickove kapacity ak su mladsi a este nemaju vybudovane prepojenia tak budu stare struktury vzdy dominovat.

                  Ako priklad workshop k LiS bateriam Fraunhofer IWS kde sa mali prezentovat novinky v LiS technologiach a „ten“ clovek prezentuje veci z 2004 – 2007 v roku 2012……pre cast nasho tymu ktora tam bola to je ponaucenie o tom ze svine musia vykapat aby sa nova generacia vedcov dostala na ich miesto a zacalo sa konecne nieco diat.

                2. S Enviou uvidíme. V zásade
                  S Enviou uvidíme. V zásade tak ako som to ja sledoval, každá nová technológia, potrebuje 10 rokov aby sa dostala do plne komerčnej fázy. Myslím, že Venture Capital sa posledných 10 rokov veľmi popálili, keď si mysleli že princíp z internetových startupov prenesú do energetiky a vyriešia ju do 5-10 rokov. Preto dnes vo všeobecnosti inklinujú ku firmám založeným vedeckými pracovníkmi, ktorí robia v oblasti veľmi dlho. To asi prinesie výsledky, ale asi nie revolučné, prameniace z „out of box thinking“ o ktorých tak s obľubou hovoria. Aj tak si myslím, že material science je dnes úplne inde ako pred 10 rokmi a to dáva reálnu šancu na veľké pokroky aj v batériach. Preto komentáre typu – batérie sa za posledných 100 rokov zmenili len málo, tak nie je dôvod aby sa zmenili za 10 rokov 2-3 násobne nemám rád. Nasvedčuje tomu aj Vaša poznámka, že prezentovať niečo v 2012 z roku 2007 je úplne smiešne. Preto je aj pochopiteľný pohľad dnešných Venture investorov, že je potrebné dostať technológiu na trh čo najskôr, lebo sa boja, že sa rýchlo môže objaviť iná lepšia technológia. Ak už do niečoho nainvestujete 100 mil EUR, tak sa Vám od toho ťažko odchádza a snažíte sa to pretlačiť na trh všetkými prostriedkami. Pravda je, že nie vždy sa dostanú do realizácie najlepšie myšlienky. Tak to bolo vždy a vo všetkých oblastiach. To je na dlhšiu diskusiu, ale má to veľa dôvodov, prečo je to tak. Ale pri rýchlosti „inovácii“ v celom energetickom priemysle aj dnešné 2-3 triedne inovácie sú oveľa viac ako sú schopní priniesť na trh veľký hráči energetiky. Tie firmy sú stále v podstate myslenia niekde v polke 20 storočia, ale majú neuveriteľné zdroje. Preto sa mi páči príklad Tesla motors, keď maličká firma s veľmi obmedzenými zdrojmi dokázala v najdôležitejšom americkom trhu – kalifornii na hlavu poraziť všetky veľké automobilky v luxusnom segmente. Im tiež hovorili, že za posledných 100 rokov v USA neuspala žiadna nová automobilka a že je to najnáročnejší segment priemyslu.
                  Ja som sa stretol s eurofondami v inej oblasti – podpora konkurencieschopnosti a zavádzanie nových technológii, ale je to nastavené tak, aby to pomáhalo na naše pomery veľkým firmám a malé prakticky nemajú šancu o korupcii ani hovoriť nebudem.
                  Držím Vám palce aby ste boli jedným z tých čo dokážu, že sa dajú veci robiť aj inak a podarí sa Vám to klbko pretrhnúť.

  3. jestli do 7mi let dosahnou
    jestli do 7mi let dosahnou alespon 2x takove kapacity tak to bude obrovsky uspech… 5x vetsi uz je proste prehaneni.

    Toyota si muze prohlasovat co chce ale ma to pro me takovou informacni hodnotu jako kdybych si precetl dennik Blesk.
    Kdyby podobnou informaci vypustil do sveta panasonic tak se tomu da trosku verit

  4. Neexistuju ziadne Li-vzduch
    Neexistuju ziadne Li-vzduch baterie ale iba Li/O2 baterie a takisto kapacity Li-O2 baterii nie su vztazne na hmotnost O2 plus pre zabezpecenie cyklovatelnosti je vysledny produkut Li2O2 a nie Li2O (primarne clanky) takze celkova kapacita Li-O2 je cca 3500Wh/kg a nie 11000Wh/kg ako sa prezentuje.

    Takisto neexistuju idealne Li kovova anoda tj. vzdy musi byt prebytok litia 2,5x takze vysledna energeticka hustota pada brutalne dole.

    1. Marku, nechcete si založit
      Marku, nechcete si založit blog a komentovat vývoj v technologii baterek apod? Vidím, že vaše úroveň ponoření se do problematiky je někde úplně jinde než místní PR prezentace eventuálně „odborné“ komentáře pod nimi. Já bych si hned nastavil odběr novinek od Vás:)

  5. Nemyslím, že je to len
    Nemyslím, že je to len otázka Toyoty. Toyota nie je výrobca batérií. Určite každá veľká firma do vývoja batérií investuje, rozhodujúce bude kto ich bude mať natoľko otestované, aby mohli byť použité do automobilov.
    A nielen to, suroviny z ktorých sú batérie vyrábané by mali byť dostupné a výroba čo najmenej zaťažujúca životné prostredie, inak bude celkový efekt sporný.
    Osobne si nemyslím, že to bude tak skoro, problémov, ktoré je potrebné riešiť je veľa a klasické autá poháňané spaľovacím motorom budú konkurovať hlavne cenou. Nemyslím, že im odzvonilo, automobilky sa stále snažia znižovať spotrebu paliva.
    Zmeniť návyky zákazníka tiež nie je otázka jedného dňa alebo týždňa.

  6. Neznasam uz tieto
    Neznasam uz tieto „pozitivne“ vyjadrenia typu, ze o 5 rokov pridu baterie, ktore su 10x lepsie nez sucastne, ze o 10 rokov najdeme liek na rakovinu, o 100 rokov prideme na to ako byt nesmrtelny a o 200 rokov budeme mat elektrarne pri ciernych dierach. Su to ciste nezmysly. Ako mozu vediet, ze o 7 rokov taku bateriu zacnu predavat? Keby povedali, ze o rok tak by som im veril, lebo by to znamenalo, ze maju funkcny prototyp ale ked hovoria, ze o 7 rokov tak nemaju nic konkretne a iba prebieha vyskum. Nakoniec sa zisti, ze sice kapacita tychto baterii bude vyssia ale ich zivotnost bude radovo v stovkach cyklov alebo sa budu musiet dlho nabijat, alebo budu extremne drahe koli pouzitiu vzacnych kovov. Toto je ciste marketingove vyhlasenie, ktore si nezasluzi aby niekto v nejakom clanku spomenul. Spominat mozu az vtedy ak bude nieco realne, co zatial nieje.

    1. Kdyby problem byl v te
      Kdyby problem byl v te zivotnosti par set cyklu jak rikate tak by to vlastne vubec nebyl problem…
      Se soucasnyma technologiema jsou schopni udelat 265 mil dojezd, s 3x-5x vetsi kapacitou by nam stacilo 3x-5x mene cyklu, napr:
      300 cyklu x 1000 mil dojezd = 300.000 mil = 480.000km

      Nevim co resite, mi by to celkem stacilo 🙂

Napsat komentář